24.5.2025 Michalková Lomné

Nie je to síce veľká obec, má bez mála len 40 obyvateľov s trvalým pobytom, no určite stálo za to prebádať aj tento kúsok našej krásnej prírody. Stalo sa tak 24.5.2025. Túru sme začali stretnutím pri autobusovej zástavke a obecnom úrade. Túry sa zúčastnilo spolu 15 členov KST Lučatína, 2 turisti, ktorí sa ku nám mali chuť pridať a 2 spoluorganizátori. Celou turistikou nás sprevádzal náš hostiteľ a kamarát Janko Milčík. Prvé kroky viedli od autobusovej zástavky cez Futákovie jamu. Začiatok bol impozantný, nakoľko sme boli nútení otvoriť naše pľúca doširoka, keďže sme začali hneď stúpaním. Stúpali sme teda do časti Nemáková, ktorá je v nadmorskej výške 750 m.n.m. Vystúpali sme teda 180 výškových metrov na necelých 3 km. Po takomto stúpaní bolo potrebné drobné tekuté občerstvenie a jedálniček pre turistov ponúkol aj dobrôtky pripravené pre všetkých. Po hrebeni sme prešli do Žužňavskej jamy, kde sme mali možnosť preštudovať náučnú tabuľu Zvolensko-Môťovské singletraily. Pokračovali sme na vrch Solisko, samozrejme nie to vo Vysokých Tatrách. Zo Soliska boli krásne výhľady na Kremnické vrchy, hrebeň Nízkych Tatier, Bukovinu a Poľanu. Solisko slúžilo ako základňa pre signalizáciu pre letisko Sliač. Vystúpali sme teda do výšky 800 m.n.m., pokochali výhľadmi, obdivovali Kráľovú, zaspomínali na v minulosti fungujúce lyžiarske vleky nachádzajúce sa bezprostredne pod nami. Po spoločnej fotografii a individuálnych záberoch s krásnou scenériou sme sa so sebazaprením a odhodlaním spoznať najvyšší bod našej túry – Lomné pustili do boja s ďalšími výškovými metrami. Stúpali sme lesom popri „cicíkatom“ strome a skalnom brale, krásnou, miestami papraďou posiatou horou.  Čo nevidieť, boli sme tam, na Lomnom 987 m.n.m. Prišiel opäť čas na načúvanie príbehom, ktoré nám celú cestu rozprával Janko Milčík. Raz to bolo rozprávanie o starousadlíkoch, potom zasa o írečitých názvoch rôznych častí Michalkovej, či Kráľovej.  Určite za zmienku stoja už spomínané singletraily pod jednotným názvom Jednostopy Lomné. Ide o viacero cyklozjazdov so svojim štartom práve na vrchu Lomné. Cyklotrasy sú značené a pomenované ako napr. Kráľovská, Nekonečná, Partizánska, Kamenná a Posledná. Po menšej prestávke nás Janko upokojil správou o tom, že nás už dnes nečaká žiadny kopec a teda už len klesanie. Tak sme teda klesali, nie však na duchu, ale terénom. Chvíľku to už bola len prechádzka lesnou cestou až po malé, veľké, skalné bralo, na ktoré sme si odskočili len pár metrov od našej plánovanej cestičky. Fotky si urobil hlavne Rudko Müller s Ritou a predseda Peťo Drozd. Čakal nás teda záver túry, aký nikto nečakal. Skôr ako sme sa dostali do vytúženého cieľa, Janko nám ukázal skvost v podobe stromu s guľami – na konároch. Prírodné úkazy sú niekedy žiaľ aj pre nepriazeň naozaj unikátne. Po chvíli už naše topánky drali povrch asfaltovej cesty a obdivovali sme vymaľovaný michalkovský kríž, pri ktorom bývajú každoročne slúžené sväté omše. Je krásny, maľovaný a čo to nám vedela o ňom povedať aj naša Magduška. Ten naozajstný koniec túry prišiel až u Janka Milčíka, kde nás spolu so svojou manželkou Elenkou a dcérou Adriankou privítali vo svojej chalupe, Jankovom rodičovskom dome. Pohostili nás teplým čajom, slivovičkou, pagáčmi a koláčmi. Teplota vonku na turistiku v ten deň bola ideálna, mierne však pofúklo a miestami nám bola bunda aj potrebná. Toto ale neplatilo u Janka na chalupe, kde nás sálalo teplo zo „sporheľta“, ani sa nám domov nechcelo ísť. Je však čas prísť a aj čas odísť, a tak sme sa rozlúčili, urobili spoločnú fotku a prešli už len kopcom dole ku obecnému úradu, kde nás čakali tie kone, ktoré nás odviezli domov. Túra mala 8 km, bola miernej náročnosti a verím, že si z nej všetci odniesli kopec informácií, zážitkov, spomienok, ale aj spoznali nových priateľov.

Autor:  Pavel Kováč - starosta