8.5.-11.5.2025 - cykloturistika Podhájska

Do Podhájskej sme pricestovali okolo 10 hod., ubytovali sa,  išli sa naobedovať a hneď sme vyštartovali do obce Veľké Lovce kde sme mali objednanú prehliadku Domu ľudového bývania s výkladom jeho majiteľa pána Jozefa Galbavého. Tento dom je jedinečnou ukážkou tradičnej ľudovej architektúry Požitavia, je veľmi príjemne zrekonštruovaný  57 m dlhý hlinený gazdovský dom. Prvé múry domu postavili ešte v roku 1794. Obnovený bol v roku 2004. Po spoločnom fotení s majiteľom sme pokračovali do obce Semerovo, Čechy k ďalšej zastávke Pavlínskemu kláštoru Mariánska Ceľaď. Ešte v roku 1990 bol využívaný miestnym družstvom. Kláštoru sa osudným stalo vrátenie cirkvi, ktorá sa oň vôbec nestará a nechala ho totálne zničiť.  Začali sa prepadávať stropy, pivnice opradené legendami o podzemných chodbách sú zväčša zasypané. Ale aj tak je to pekné miesto a pomerne dosť navštevované. Prešli sme  si kláštor, aj keď sú schodištia viac-menej zničené, dá sa ešte vyjsť po zvyškoch až na strechu a poprechádzať sa. Odtiaľto zo strechy sa zdá, že je uprostred hlbokého lesa. Podľa archeologických nálezov, ktoré sa tu našli, je možné tvrdiť, že lokalita bola osídlená už v dobe bronzovej. Do súčasnosti sa zachovali tri krídla kláštorných budov okolo rajského dvora, krátke krídlo vybiehajúce na sever a presbytérium z kostola, ktorý uzatváral dvor na západnej strane.  Cestou sme pokračovali do časti obce nazvanej Belek až do ubytovne. Tento deň sme prešli 34 km. Prezliekli sme sa a išli sa kúpať do Rímskych kúpeľov na hodinku a potom na večeru do miestnej reštaurácie Pohoda, ktorú sme využili aj ďalšie dni.

Ráno 9.5.2025 nás čakala najdlhšia cyklotrasa, najskôr sme si boli pozrieť v Nitrianskom Hrádku - Slovenskú Tróju. Veľmi významným artefaktom je soška Hrádockej Venuše, ktorá pochádza z obdobia osídlenia lengyelskou kultúrou. Soške sa hovorí aj Magna Mater, jej pôvod sa datuje do obdobia 4800 – 3500 pred n. l. a má výšku 27 cm. Jej vyobrazenie sme kedysi každodenne mali na očiach, nakoľko sa stala predlohou dizajnu slovenskej dvojkorunovej mince. V Meste Šurany sme chceli navštíviť múzeum, avšak bolo zatvorené. Zo Šurian cez dedinky Lipová, Ondrodvor, Mojzesovo, Černík, Vinodol sme sa dostali do obce Branč kde sme sa naobedovali. Poskytli nám výborné denné menu, s ktorým sme boli spokojní. Ďalším našim cieľom bola Vajkovská studnička neďaleko obce Vajky nad Žitavou kde vyviera v miernom svahu prameň zvaný Studnička. Podľa ústnych podaní v 19. storočí na tomto mieste pri oraní role zapadli do rozmočenej pôdy kone a keď sa vyhrabali, na mieste vyrazil zo zeme prameň vody. Obyvateľstvo nad prameňom postavilo kamennú studničku a panstvo rodiny Boronkay kaplnku z vďačnosti za uzdravenie  "panej Veľkomožnej". V lokalite je vysadená zeleň, vybudované ozdobné jazierko, lavičky na oddych a aj miesto na opekanie a umiestnená informačná tabuľa. Lavičky pochádzajú zo záhrady Prezidentského paláca v Bratislave, odkiaľ boli pri rekonštrukcii vyradené. Po občerstvení zo studničky sme sa vybrali cez obce Melek, Lula, Trávnica do Podhájskej. Dnes sme prešli 78 km a opäť sme sa išli kúpať do Rímskych kúpeľov. Tretí deň 10.5.2025 sme navštívili známe pútnické miesto neďaleko Pozby nazývané „ Studnička Pozba“ patrí do farnosti Beša a nachádza sa v trojuholníku medzi obcami Pozba, Bardoňovo a Dedinka.  Je zasvätené Sedembolestnej Panne Márii. Od mája do konca októbra sa tu pravidelne každú nedeľu slúži svätá omša a v zimnom období vždy v prvú nedeľu v mesiaci. Ľudia si to miesto veľmi ctia. Údajne už v roku 1470 tu boli postavené prvé kaplnky. Dnešné stavby boli postavené na začiatku 20. storočia. Kaplnka nad zázračným prameňom bola postavená v roku 1926 z milodarov pútnikov za pôsobenia dekana Józsefa Harisa. Oproti stojí druhá kaplnka postavená v roku 1914. Kalvária na svahu nad studničkou má 15 obrazov zastavení Krížovej cesty rozvešané po stromoch. Pri kaplnkách sa nachádza Lurdská jaskyňa, v ktorej v drevenom domčeku je osadená socha Lurdskej Panny Márie. Ďalším objektom nášho záujmu bol tz. Tankošský cer, ktorý  je mohutný, okolo 450 rokov starý dub cerový. Už na prvý pohľad nás tento chránený strom očaril svojou majestátnou mohutnosťou - jeho kmeň má obvod 317 cm a najväčší priemer jeho koruny je 13 metrov. Dub rastie na najvyššie položenom bode neďaleko obce Pozba a jeho lokalita ponúka očarujúci výhľad na okolitú krajinu. Naša cesta pokračovala cez obce Dedinka, Kolta, Čechy do obce Branovo, kde sme navštívili gazdovský dvor. Bohužiaľ obchodík s miestnymi domácimi potravinami bol už zatvorený. Popri chove sa farma zameriava aj na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Cieľom farmy je produkovať, pestovať a chovať tak aby neboli ohrozené potreby budúcich generácií. V okolí sa pracovníci Gazdovského dvora snažia bohato vysádzať stromy či zakladajú pasienky pre ovce a kozy. Výsledkom činnosti farmy je produkcia kvalitných domácich potravín. Zvieratá sú chované na vlastnom vypestovanom krmive, majú kvalitné ustajňovacie podmienky a pohodu si užívajú vo veľkorysom výbehu.

Z Branova sme modrou cyklistickou značkou pokračovali do obce Dolný Ohaj, Hul, Radava a Podhájska. Prešli sme 61,2 km.

Posledný deň sme si urobili len krátku cyklotrasu a navštívili sme „Žitavský luh“ – chránené vtáčie územie. Ide o prírodnú rezerváciu v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy. Nachádza sa v katastrálnom území obcí Kmeťovo, Maňa a Michal nad Žitavou v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v roku 1980 na rozlohe necelých 75 ha. Domov sme sa vrátili cez Kmeťovo, Maňu, Trávnicu do Podhájskej. Prešli sme 28,2 km. Posledný obed sme si dali v reštaurácii Fontána neďaleko našej ubytovni, zbalili sa a išli domov. Tento výlet sme celkom nabicyklovali 201,4 km a tešíme sa na budúci rok, pravdepodobne to bude Liprov.