Súľov - 1.5.2022

Túru sme začali na námestí v Súľove. Najskôr po asfaltke a od verejného táboriska lesnou cestou sme mierne stúpali cez dolinu Jedľovník. Po 2,5 km sme prišli do sedla nad Vrchteplou. Na lúke pod Vieškami sa nám otvorili prvé výhľady smerom na Malú Fatru a Strážovské vrchy. Odtiaľ sme išli cez listnatý les strmým stúpaním na hrebeň Hoľazní. Na hrebeni sa otvorili výhľady na pohoria v okolí Bytče a z druhej strany výhľady na Súľovské skaly. Po hrebeni zo skalným prostredím sme prišli na štvrtý najvyšší vrchol v Súľovských skalách - Havraniu skalu. Z vrcholu
pribudli výhľady na Manínsku tiesňavu a jej dominanty Veľký a Malý Manín. Po krátkom obednom občerstvení sme sa vrátili  hrebeňom a potom cez les strmo dole na lúku pod Vieškami. Pokračovali sme cez lúku so stálymi výhľadmi, na ktorej rástli aj malé huby - májovka (čírovnica májová). Odbočili sme krížom do lesa a potom krížom cez lúku do druhej doliny. Pribudli výhľady na dedinu Vrchteplá. Odtiaľ cez lúku Poddubičie, potom lesom po lesnej cykloceste sme prišli na ďalšiu veľkú lúku Zádelie. Tu sme sa začali kochať jedným z najväčších fenoménov prírodných krás severozápadnej časti slovenskej krajiny - Súľovské skaly. Ostré biele bralá čnejúce z hustej lesnej zelene vytvárajú skutočne okúzľujúcu panorámu, ktorej len máloktorý turista dokáže odolať. Celá rezervácia je posiata zaujímavými skalnými útvarmi, okrem tradičných veží, homôľ, ihiel a brán tu možno obdivovať i útvary pripomínajúce ľudské postavy či zvieratá. K veľkým lákadlám Súľovských skál patrí zrúcanina Súľovského hradu. Po
krátkom oddychu sme lúkami prišli nad dedinu Súľov - Hradná. Po krátkom klesaní z poslednej lúky sme prišli do dediny na námestie, kde sme túru ukončili.