Záježová - 21.5.2023

Naša túra začala v obci Vígľašská Huta-Kalinka a z nej sme po úvodnej spoločnej fotografii začali schádzať k osade Lohyňa. Na jej okraji sa nachádza minerálny prameň Viera s výbornou minerálnou vodou. Koncom 19. storočia tu fungovala plnička a minerálna voda Vera (z maďarského mena Viera) sa vyvážala do mnohých krajín Európy, ba dokonca aj do zámoria. Domáci tvrdia, že je to najlepšia minerálna voda v Banskobystrickom kraji a možno aj na Slovensku. Asi je to pravda, lebo dvaja manželia naberali vodu na pitie na 3 mesiace dopredu. Vodička z prameňa bola skutočne veľmi chutná. Ďalej sme kráčali  k osade Blýskavica. Našťastie sa žiadna blýskavica nad našimi hlavami nechystala. Počasie nás odmenilo nádhernými výhľadmi na pohorie Javorie. S miernym stúpaním sme kráčali, chránení lesným tieňom, ku hrebeňu. Ten nás odmenil nádhernými výhľadmi  na Poľanu a okolie. Lesným chodníkom sme prišli na vrchol Javoria. Na vrchole je malá lesná čistinka a triangulačná tyč, na ktorej je tabuľka s názvom vrchu – JAVORIE 1044 m. Na vrch nevedie žiadna turistická značka, lebo sme sa nachádzali vo vojenskom pásme. Našťastie sme vôbec nezablúdili vďaka nášmu sprievodcovi Tomášovi a jeho spoľahlivému GPS. Menej vychodenými cestičkami sme sa držali hrebeňa, ktorý prakticky kopíruje hranice vojenského obvodu. Keď sme prišli k Priečnemu bralu, začali sa objavovať prvé skalné útvary. Oddeľovali vojenský obvod od okolitého sveta. Cesta cez les bola pomerne náročná - prekračovali sme množstvo popadaných konárov a stromov. Z lesa sme vyšli na peknú horskú lúku Čirkove zeme. Pohľad na nádhernú zeleň vôkol nás sme si zvečnili skupinovou fotografiou. Potom sme zamierili smerom cez osadu Polomy. Tu v jednej budove bývalého gazdovstva sídli Vzdelávacie centrum Zaježová, kde sme mali zaparkované autá. Únavu z prekonaných 20 kilometrov sme zmiernili vynikajúcou očovskou zmrzlinou.