17-19.05.2019 - Liptov

Poznávanie Liptova
Plánovaná viacdňová cykloturistika sa uskutočnila za účasti 19 osôb z čoho 12 členov KST Lučatín. Začali sme 17. mája 2019 v popoludňajších hodinách, kedy sme vyrazili z Lučatína na piatich autách aj s nákladom 20 bicyklov s cieľom Ivachnová 135, kde sme mali objednané ubytovanie.
Prvý deň po honosných raňajkách (švédske stoly), ktoré pripravovali každé ráno naše turistky, zatiaľ čo chlapi turisti pripravili bicykle, sme vyrazili z Ivachnovej okolo Liptovskej Mary. Trasa viedla cez Liptovskú Teplú, okrajom Bešeňovej. Tu sme si pozreli jeden z travertínov, z ktorého vyvierala vody. Nasledovalo krátke stúpanie nad dedinky Vlachy časť Vlašky. V centre obce akurát varili guláš, Anka Š. chodila okolo kuchára a vyzvedala sa ako postupovať pri varení tejto maškrty. Z obce Vlašky sme prešli do obce Vlachy a stúpaním sme vyšli na priehradný múr Liptovskej Mary. Naskytli sa nám krásne výhľady na Choč, Západné Tatry, Kriváň, Nízke Tatry. Pokračovali sme obhliadkou ranogotického kostolíka Panny Márie z Liptovskej Mary, ktorý v súčasnosti je Múzeum liptovskej dediny. Cesta pokračovala obcou Bobrovník na hlavnú cestu do okresného mesta Liptovský Mikuláš. Tu sme dostali hodinu a pol na prehliadku mesta a na obed. Nakoniec sme však skoro všetci zakotvili v reštaurácii Rotunda na námestí kde sa naobedovali. Štefan sa priznal, že mu sfúklo jedno koleso, tak chlapi mu vymenili dušu a mohli sme pokračovať v ceste. Cez centrum sme prešli na kruhový objazd a nasmerovali sme sa na Palúdzku do Svätého Kríža. Tu sme navštívili v časti Lazisko drevený kostol, ktorý bol pôvodne postavený v Paludzi. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22. 8. 1982.
Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej cirkevnej architektúry. Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i pravoslávnych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku. Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie. Pokračovali sme modrou cyklotrasou do obcí Dúbrava – Ľubeľa – Krmeš – Vlachy – Vlašky kde sme ráno obdivovali varenie gulášu, no už kotlíky boli prázdne. Tak sme sa občerstvili, doplnili tekutiny a opäť nás čakal výstup cez kopec Drienok na hlavnú cestu do Bešeňovej , Liptovskej Teplej a Ivachnovej. Po osobnej hygiene sme vyrazili do reštaurácie Zuzana kde sme sa navečerali a pokecali o zážitkoch z prežitého dňa. Na druhý deň sme mali naplánovanú cyklistickú túru na Malatinú. Opäť nám vyšiel krásny deň, no to sme ešte netušili, že poobede nás zastihne búrka. Trasa išla cez Liptovskú Teplú, Bešeňovskými travertínmi okolo Gazdovského dvora na rázcestie Bobrovník a zelenou cyklistickou značkou peknou dolinou, ktorou preteká potôčik Sestrč až do Malatinej. V Malatinej sme sa chceli občerstviť, no reštauráciu otvárali až o 13,00 hod., tak sme pokračovali do obce Osádka. Ako sme vyšli nad obec už sa začalo zaťahovať , rozhodli sme sa, že kostolík v Leštinách vynecháme. V obci Osádka kde sme prišli super zjazdom sme odbočili do Lúčok, no tu nás čakal veľký kopec a tak niektorí bicykle tlačili. No pred týmto stupákom sa spustil lejak, tak sme sa poskrývali kto nie mohol. Zatiaľ sme zjedli desiatu, ktorú nám pripravili dievčatá a po daždi sme pokračovali v šliapaní. No dážď nás opäť prekvapil a tak sme zjazd do Lúčok absolvovali v lejaku. Ako sme prišli do Lúčok kúpele vyjasnilo sa, zhodili sme pršiplášte a išli sme na kávičku. Slniečko nám zdvihlo náladu a rozhodli sme sa, že si pozrieme Lúčanský vodopád, ktorý bol teraz v plnej paráde. Niektorí zbehli do Kalamien, pozrieť si prírodné jazierko. Šťastne sme dorazili domov, zbalili sme bicykle aj seba a čakali na odchod.
Domov sme odchádzali rôzne, Miňo so svojou osádkou o 15,00 hod., osádky z Lučatína sa išli ešte naobedovať do už známej reštaurácie Zuzana a dievčatá z Očovej čakali na manžela, ktorý ich bral domov.