18.6.2017 - Slovenský raj

Zejmarská roklina, Stratenský kaňon

V nedeľu 18.6.2017 sa 17 turistov vybralo na túru do južnej časti Slovenského raja. Túru sme začali v baníckej osade Mlynky – Biele Vody. Po modrej turistickej značke sme prešli najkratšiu roklinu v Slovenskom raji – Zejmarskú roklinu. Roklina bola v exponovaných miestach zabezpečená technickými pomôckami (rebríky, lávky, stupačky a reťaze ). Potok, ktorý ňou preteká vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov – Nálepkové vodopády, pomenované na počesť kpt. Jána Nálepku, ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Po strmom výstupe sme sa dostali na rozľahlú planinu – Geravy. Tvorí ju súbor horských lúk a polianok s lesíkmi a hájikmi. Tu sme sa rozdelili na dve skupiny. Päť turistov sa vybralo na túru kratšou variantou. Po krátkom občerstvení v horskom hoteli zostúpili po zelenej značke ( popod bývalú lanovku ) do obce Dedinky. Poprechádzali sa popri brehu vodnej nádrže Palcmanská Maša. Krížom cez lúky sa vrátili do osady Mlynky – Biele vody a autami sa prepravili do dediny Stratená.
Druhá skupina z Geráv zostupovala po žltej značke, najskôr cez kvitnúce lúky, trochu lesíkom, potom dolinkou Malé Zajfy. Popri ceste nás najskôr zaujal vo veľkom počte kvitnúci orlíček obyčajný, potom priezračná voda Vráblovského potoka. Prešli sme skalnou tiesňavou Veľké a Malé Zajfy. Tu sme už začali stúpať ďalšou dolinkou. Odkryli sa prvé pohľady na Havraniu skalu. Zastavili sme sa pri Občasnom prameni. ( K občasnému výveru vody dochádza pri vysokom nasýtení podzemných priestorov v zrážkovo bohatých obdobiach.) Odtiaľ strmo cez les, neskôr už skalným chodníkom, sme sa vyštverali do veľkého otvoru – Jaskyňa v Havranej skale. Oblúkovitý otvor s rozmermi 6,5 x 5 m prechádza do mierne stúpajúcej chodby dlhej 25 m. Za skalným stupňom vysokým asi 7 m pokračuje ďalej zhruba 13 m. Celková dĺžka jaskyne bola 39 m. Po krátkej prehliadke jaskyne sme pokračovali skalnatým, kolmým chodníkom na vrchol Havranej skaly. Tu sa nám otvorili výhľady na Vysoké Tatry, celý Slovenský raj, Stolické vrchy a Kráľovu hoľu. Lepšie miesto na obedňajšiu prestávku sme nemohli vymyslieť. Po krátkom oddychu sme cez lúky a lesíky klesali ku Stratenskému kaňonu. Vody veľa nebolo, ale aj tak nás niektoré vodopády zaujali. 2 km dlhý kaňon, ktorý vytvorila rieka Hnilec nás očaril. Romantickým prostredím úžiny obklopenej majestátnymi vápencovými bralami sme sa dostali na hlavnú cestu s pohľadom na tunel pred Stratenou. Keď sme dorazili do dediny Stratená, urobili sme krátku odbočku k miestnemu cintorínu, nad ktorým sa týčili majestátne Sokolie skaly. Odtiaľ sme sa vrátili do stredu dediny, kde sme sa obe skupiny znovu spojili a túru ukončili.