Tlstý javor - 27.10.2024

Bolo síce pod mrakom, ale jesenné farby stromov potešili. V sedle sme sa odfotili pri cintoríne padlých povstaleckých vojakov. Potom po červenej značke, najskôr po štátnej ceste smer Sihla sme prišli k turistickému rázcestníku Tlstý javor - odbočka. Tu sme odbočili na lesnú zvážnicu okrajom hory. O chvíľu sa ukázala prvá lúka, s prvými výhľadmi na dedinu Drábsko. Pokračovali sme po lúke na vrchol Dlhý grúň. Cestou po lúke a okrajom hory niektorí zbierali huby - bedle, modráky, dubáky, podpňovky. Pribudli nové farbičky jesene, prvé výhľady na osady Sihla, Sedmák, Drábsko. Spoza mrakov vykúkala Poľana, vľavo v diaľke lúky z vrcholom Čierťaž. Z Dlhého grúňa sme potom začali klesať a v zapätí stúpať okrajom lesa. Spadnuté lístie po štrkovej ceste spríjemnilo atmosféru jesene. Na vrchole Sedmák pribudli výhľady na Fabovu hoľu, Chlipnačky, Drahovú. Objavil sa aj prvý lúč slnka, ktorý nasvietil žlto - oranžové lístie briez. Ako sme začali klesať lúkami, zjavili sa osamotené domčeky v kopcoch. Niekde sa pásli kone, niekde kravy. Zo stálymi výhľadmi sme klesali k rázcestiu Kysuca - Uhliarka. Pribudol pohľad na Klenovský Vepor. Blízko boli aj stromy, na ktoré sa dalo sadnúť. Ideálne miesto na krátke občerstvenie. Ako sme dojedli, začalo svietiť aj slnko, na ktoré sme čakali celú túru. Po zelenej značke sme začali klesať poľnou cestou, cez lúky do osady Kysuca. Nasvietené farby stromov ešte viac ožili. Bolo to ako v rozprávke. Rozprávka pokračovala aj v osade Kysuca. Jeden z klenotov Horehronia a takmer neznáma malá osada Kysuca v obci Drábsko učupená v lone prírody. Objavili sa drevené staré domy, ktoré pokračovali celou osadou. Medzi drevenicami bola aj modrá kaplnka sv. Anny. Jej súčasťou je zvonica s cibuľovou strechou. Vedľa žblnkotal potôčik. Osada sa podobala na druhý Vlkolínec. Po prejdení osady sme širšou lesnou cestou prišli ku asfaltovej ceste k časti Kysuca - Dolina. Bol tu schátraný Forgáčovský kaštieľ. Pri ňom sme túru oficiálne ukončili.