Sedlo Chorepa - 22.10.2023

Zároveň ním vedie hranica medzi okresmi Poltár a Rimavská Sobota. V sedle sme si pozreli pamätník  SNP venovaný dvom padlým. Najskôr sme vyšli za vodárenskú stavbu, na vyhliadku. Bolo vidieť vodnú nádrž Klenovec  a dedinu Klenovec. Kopce boli väčšinou ukryté v hmle, ale jesenné farby listov zaujali. Vrátili sme sa k pomníku, prešli cez asfaltovú cestu a potom stúpali lesnou cestou v lese. Asi po pol hodine sme prišli k lúke. Tu už presvitalo slnko a modrá obloha. Otvorili sa prvé výhľady na okolitú laznícku krajinu i vodnú nádrž Klenovec. Po lúke trochu strmšie sme prišli na vrchol Slopovo. Bola tu drevená rozhľadňa vysoká 9,5 m. Pribudli výhľady na časť Muránskej planiny,  Stolické  a Veporské vrchy. Z hmly sa vynorila Kokava nad Rimavicou. Slopovo je využívané aj ako štartovisko paraglajdistov a pilotov závesných klzákov. Zatiaľ, čo Kokavčania nazývajú túto lokalitu Slopovo, Klenovčania používajú názov Laz, čo je odvodené od lazníckeho osídlenia. Po krátkej prestávke za slnečného počasia sme po hrebeni prišli do lesa, začali sme strmo klesať. Prišli sme na ďalšiu lúku, kde boli pekné výhľady na lazy v okolí Ráztočné a Polomce. Jeseň sa prejavila v plnej kráse. Z lúky sme znovu prešli na lesnú cestu do lesa. Lesným chodníkom sme prišli do sedla Chorepa, kde sme 4,2 km dlhú túru ukončili.