Kriváň - 12.9.2023

Za slnečného počasia sme túru začali od parkoviska bývalej Važeckej chaty (vypálili ju v roku 1944), alebo aj Chaty kpt. Rašu ( vyhorela v roku 1999). Po zelenej značke sme prišli k rázcestiu na Tri Studničky (Stará horáreň). Tu sme sa rozdelili na dve skupiny. Desať členná skupina sa vybrala strmým chodníkom cez les. V nadmorskej výške okolo 1440 m sme odbočili k partizánskemu bunkru, kde bol aj pamätník venovaný k boju proti horskému práporu SS. Padli tu príslušníci partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Po dvoj minútovej odbočke sme pokračoval po značke takmer kolmo hore lesom v ústrety Grúniku (1560 m n.m). Išli sme ešte pol hodinu lesom, potom začalo pásmo kosodreviny. V kosodrevine získava chodník serpentínový charakter, vďaka čomu bolo stúpanie znesiteľné. Ukázali sa prvé výhľady na vrchol Kriváň. Postupne pribudli výhľady na Západné Tatry (Liptovská kopa, Bystrá). Prišli sme k horskej lúke, už bez kosodreviny. Bola tu odbočka ku Krivánskemu Hrbu. Tu začal skalnatý terén. Ešte celkom pohodlne sme sa priblížili k rázcestiu v Krivánskom žlabe. Potom strmý výstup pomedzi skaly, nebol veľmi prehľadný, sem tam sme stratili značku a museli sme pri lezení použiť ruky. Priblížili sme sa  k Malému Kriváňu, odkiaľ boli prvé výhľady na štíty Vysokých Tatier i nádherné Krivánske Zelené pleso. Kúsok sme klesli do Daxnerovho sedla (2327 m.n.m.). Pokračovali sme suťovo- balvanovom chodníkom, potom prišli znovu na rad ruky, až sme sa ocitli na vrchole Kriváň. Poobzerali sme sa z kruhového výhľadu na celý Liptov, Západné Tatry, poľské Tatry. Na východnej strane more skalnatých vysokotatranských štítov z Nižným a Vyšným Terianskym plesom a Krivánskym Zeleným plesom, na juhu v opare hrebeň Nízkych Tatier. Po krátkom občerstvení sme sa odfotili pri kríži, pozreli pamätné tabule z úryvkom básne Mikuláša Dohnányho: Oj vítaj zora slávneho života, vitaj dennica voľného Kriváňa. Tvoj blesk čo v kráse večnej sa ligotá, mraky a chmáry všetky rozháňa.

Druhá tabuľa bola od Matice slovenskej venovaná k výstupu Ľudovíta Štúra. Potom sme začali klesať, miestami po zadku, tou istou cestou smerom dole. Na horskej lúke bolo posledné občerstvenie. Potom sme klesali kosodrevinou a lesom k rázcestiu Tri studničky. Tu pri horárni sme sa osviežili pramenitou pitnou vodou a vrátili sa k parkovisku pri bývalej Važeckej chate. Tu sme sa obe skupiny stretli a túru ukončili.  Druhá časť skupiny tvorená dvoma turistkami sa rozhodla pozrieť si Jamské pleso. Najskôr stúpaním po červenej značke, skalnatým chodníkom z časti ním pretekal malý potôčik, neskôr sme prešli do lesíka kde sme zbierali lesné plody – čučoriedky a brusnice. Cestou sme pozorovali vrchol Kriváňa a hľadali sme našich z prvej skupiny. Pri Jamskom plese sme stretli pár turistov z východného Slovenska.  Naspäť sme išli tou istou cestou až ku parkovisku. Asi po hodinke dorazili prví členovia, ktorí absolvovali výstup na Kriváň.