Túra Ponická Lehôtka - Pôlč - Driekyňa - Slovenská Ľupča

Túru sme začali v dedine Poniky, časť Ponická Lehôtka. Z dediny popri potoku Vladárka sme prešli do lesa. Po krátkom stúpaní sme sa dostali na lúku U drieňa. Poobzerali sme si výhľady na Križnú, Nízke Tatry, Vysokú, Hrb a Ľubietovský Vepor. Po krátkej prestávke sme pokračovali lúkami Diel, Madošovo, Nad Udrieňom. Išli sme takmer po rovine. Nad Udrieňom sme začali klesať na lúky Ratajová - Pôlč. Územie zvané Pôlč sa nachádza v južnej časti ľupčianskeho chotára. Je to krasová depresia, čiže staré plytké údolie, dlhé takmer 2 kilometre a široké 1,2 kilometra, ktoré je uzatvorené – slepé bez odtoku. Voda sa tratí priamo na jeho dne. Vytvorila v ňom niekoľko lievikovitých krasových jám nazývaných závrty a preteká vápencami a dolomitmi. Tie sa postupne rozpúšťajú a vytvárajú krasové dutiny – jaskyne. Najdlhšou z nich je 50 metrov dlhá jaskyňa Drienka. Pokračovali sme lesnou cestou. Odbočili sme na lúku zo zvyškami snehu do doliny Suchá Driekyňa. V doline sme si dali obedovú prestávku. Potom sme pokračovali po lesnej ceste k rázcestiu s dolinou Driekyňa. Tu nás prekvapil po celej šírke cesty ľad. Našťastie sme mali ešte zimnú výstroj - protišmykové návleky. Nakoniec sme všetci prešli v pohode cez ľad na asfaltovú cestu v doline Driekyňa. Malebnou dolinou, popri potoku Driekyňa sme prišli ku mohutnej vysokej skale - Driekynská skala. Vedľa bol aj altánok s ohniskom. Po krátkej prestávke sme pokračovali po ceste  do dediny Slovenská Ľupča. Na ulici Tehelná sme sa rozdelili. Niektorí pokračovali pešo do Lučatína, niektorí išli na vlak zo Slovenskej Ľupče do Banskej Bystrici a zvyšok počkal na autobus, smer Lučatín, kde sme túru aj oficiálne ukončili.