Drienčany - 2.10.2022

V obci Drienčany sa nachádza malebné krasové územie Drienčanský kras, ktorý ukrýva veľké množstvo chránených rastlín, prírodných a historických pamiatok. Vedie tu nenáročný náučný chodník, ktorý nás oboznámil pri 15-tich zastávkach s informačnými tabuľami o charakteristických črtách lokality bohatej na množstvo jaskýň, krasových jám a škrapov. Zaujímavosťou chodníka sú Malá a Veľká drienčanská jaskyňa, v ktorých sa našli pozostatky štvrtohorných cicavcov. Malá drienčanská jaskyňa je verejne prístupná a návštevníkov predovšetkým zaujme pôsobivými oblúkovitými vstupmi. Posledná zastávka tohto náučného chodníka je venovaná krasovým jazierkam, ktoré sú však počas horúcich mesiacov úplne vyschnuté. Cestou späť, nás potešili slnečné hodiny a rozprávkový labyrint. Tu sme si po celkom slušnej 7 km túre oddýchli v altánku, kde sme sa občerstvili z vlastných zásob. Naša poznávacia cesta pokračovala na chránené územie, ktoré tvoria Pokoradzské zosuvové jazierka, lesostepný svah s Kamenným Jankom a ťažobné komory. Zastali sme autami nad obcou Nižná Pokoradz a peši lúkami, popod horu sme narazili na červenú značku. Značkou sme pokračovali však iba pár metrov a potom sme odbočili na neznačkovanú cestičku popri otvorených ťažobných komorách, ktoré sú pozostatkom ťažby tufových pieskovcov. Strmým výstupom po skalách sme došli až k nášmu cieľu k výraznému kamennému útvaru nazývanému Kamenný Janko. Vznikol selektívnym zvetrávaním tvrdých andezitových úlomkov. Útvar je vysoký do 5 m a ukončený skalným blokom tzv. hlavou Janka. Pri Kamennom Jankovi sa nachádza vyhliadka, z ktorej sa nám naskytli nádherné pohľady na šíru juhoslovenskú krajinu.

Pokoradzské jazierka, ktoré sa nachádzajú pod kopcom v terénnych deprasiach majú celoeurópsky význam. Udržiavajú sa v nich vzácne mokraďové rastlinné spoločenstvá. Jazierka majú vodný režim závislý od povrchových zrážkových vôd, a tak hladina vody v nich veľmi kolíše. Od Kamnenného Janka sme sa červenou značkou vrátili späť k autám a medzitým, niektorí nazbierali košík pekných bedlí. Poslednou zastávkou

bola rozhľadňa na Maginhrade,  ktorá patrí medzi novopostavené rozhľadne na Slovensku. Stojí na rovnomennom vrchu v nadmorskej výške 430-metrov a vďaka svojej výške 16 metrov, je najvyššou rozhľadňou malohontského regiónu. Tajomný vrch Maginhrad býval kedysi osídlený. Kedysi tu stál stredoveký drevený hrad z 15. storočia, ktorý slúžil ako husitská pevnosť. V súčasnosti si tu možno z týchto miest vychutnať prekrásne a šíre výhľady od Kráľovej hole, cez celú Rimavskú dolinu až do Maďarska. Na vrchole Maginhradu je aj niekoľko drevených sôch a drevená plastika kalicha, ktoré odkazujú na starobylú legendu o rytieroch, ktorí vraj spia v jeho útrobách. Oddýchli sme si pri ohnisku poniže rozhľadne a vrátili sme sa k autám do obce Malé Teriakovce.

Opäť sme spoznali nové zaujímavosti, tento raz  južného Slovenska, ktoré nie sú tak navštevované turistami ako iné oblasti.