10.05.2020 Vtáčnik

Vtáčnik
V nedeľu 10.5.2020 usporiadal náš turistický oddiel stredne náročnú túru v pohorí Vtáčnik. Zúčastnilo sa jej 17 turistov. Túru sme začali v dedine Kľak. Odtiaľ sme sa vybrali po zelenej značke Partizánskou dolinou k Partizánskej chate. Tu sme odbočili a širokou lesnou cestou sme prišli k 25 m vysokému vodopádu – Pokutský vodopád. Hoci vody bolo menej, mal svoje čaro. Po preskúmaní vodopádu sme sa vrátili k Partizánskej chate. Nasledovalo krátke občerstvenie pri chate a potom strmšie stúpanie listnatým lesom. V rázcestí pod Vtáčnikom sme odbočili na najvyšší bod celej túry – vrchol Vtáčnik. Je to 1346 m vysoký vrchol s košatými deformovanými bukmi, známymi ako listnatá kosodrevina. Zo skalnej plošiny sa nám otvorili výhľady na celé okolie, Nováky, Prievidzu a Bojnice. V opare diaľke bolo vidieť Malú Fatru – Kľak, ešte slabšie Veľkú Fatru. Na vrchole sme sa naobedovali a pokračovali po hrebeni. Prišli sme k ďalšiemu vrcholu – Kláštorská skala. Tretí najvyšší vrch pohoria Vtáčnik, vrch Kláštorská skala, je známy predovšetkým skupinou andezitových skalných útvarov, ktorá sa nachádza pod jeho vrcholom, a ktorá predstavuje najkrajšie a najvýraznejšie skalné mesto v celom pohorí. Možno tu obdivovať majestátne skalné veže, bloky, stupne, piliere... Najvyššie z týchto útvarov dosahujú výšku až okolo 20 m. Skalnému mestu dodáva na atraktivite zaujímavá bloková odlučnosť – prírodný jav charakteristický pre sopečnú horninu andezit. Zo skalísk Kláštorskej skaly sa naskytovali výhľady na Pohronie a do údolia Nitry. Potom sme pokračovali po hrebeni na posledný vrchol – Rúbaný vrch. Tu sme odbočili a začali strmo klesať na Klenovú, smerom na dedinu Ostrý Grúň. Po asfaltovej ceste Klenovou dolinou sme prišli k rampám, kde nás už čakali autá. Tu sme túru aj oficiálne ukončili.