30.06.2019 - Vyvieranie - Kraková hoľa - Pusté

Túra Vyvieranie – Kraková hoľa – Pusté
Dňa 30.6. 2019 sa 6 turistov vybralo na túru v Nízkych Tatrách. Túru sme začali pri parkovisku pod Demänovskou jaskyňou slobody. Po zelenej značke sme prišli k doline Vyvieranie. Dolina Vyvieranie je jednou z bočných vetiev Demänovskej doliny. Vyznačuje sa nádhernou prírodou a divokým rázom, vďaka ktorému pripomína rokliny Slovenského raja. V nižších polohách je úzka, chodník tu neraz vedie v bezprostrednej blízkosti potoka a často býva klzký a náročný na prechod. Vo vyšších polohách sa dolina rozširuje a ponúka mnoho krásnych pohľadov na malebné kaskády potoka. Chodník je kvôli zlepšeniu priechodnosti a bezpečnosti na viacerých miestach istený technickými pomôckami – reťazami a lávkami. Pred koncom doliny sme odbočili do kopca a lesnou cestičkou sme prišli do Iľanovského sedla do nadmorskej výške 1253 m. Odtiaľ po žltej značke, s prvými výhľadmi na okolie Liptova a Demänovskú horu sme sa dostali do sedla Machnatô v nadmorskej výške 1440 m. Tu už začal kvitnúť vo väčšom množstve žltohlav európsky. Pokračovali sme po modrej značke najskôr lesom a lúkami, potom kosodrevinou na vrchol Krakovej holi. Celou cestou sa nám otvárali nové výhľady na celé stredné Slovensko. Kochali sme sa výhľadmi na najbližšie kopce – Ďumbier, Chopok, Bôr, Siná, Pusté, Machnaté, priehradu Liptovská Mara, Demänovská hora, Poludnica. V diaľke sme videli hrebene Veľkej Fatry, Malej Fatry, Chočské vrchy, Kubínsku hoľu, Pilsko, Babiu horu, celé Západné a Vysoké Tatry. Bolo čo pozerať. Na skalnatom vrchole Krakovej holi v nadmorskej výške 1752 m, pribudlo okrem kruhového výhľadu aj veľa chránených rastlín. Ideálne miesto na obedňajšiu prestávku. Po prestávke sme sa tou istou cestou zo stálymi výhľadmi vrátili do sedla Machnatô, potom cez les sme vystúpili na posledný vrchol v nadmorskej výške 1501 m nad morom. Objavili sme ďalší skvost Slovenska - Pusté. Vysoké skalné steny a množstvo rôznych skalných útvarov nás priviedlo ako keby do rozprávky. Jednoducho krása. Výhľady na hrebeň Nízkych Tatier boli tiež očarujúce. Popod skalné bralá sme zišli do lesa a cez veľké množstvo serpentín smerom dole sme prišli k Demänovskej jaskyne slobody. Odtiaľ sme pokračovali k parkovisku, kde sme mali autá. Po krátkom občerstvení v bufete sme nastúpili do áut a túru sme oficiálne ukončili.