24.11.2019 - Jaskyňa mŕtvych netopierov

Na Štefáničku a do Jaskyne mŕtvych netopierov

sa vybrala skupinka 15 turistov v nedeľu 24. novembra 2019 klasickou výstupovou trasou z južnej strany Nízkych Tatier. Vybrali sme si najkratší výstup spomedzi všetkých prístupových trás , ale zároveň najfrekventovanejší chodník na Štefánikovu chatu, ktorý slúži aj ako zásobovacia “cesta” horských nosičov. Svedčili o tom kopy pripraveného dreva, ktoré boli ponúkané na vynesenie náhodným turistom za kvalitný nosičský čaj na chate. Zelené značkovanie vedie od veľkého neplateného a nestráženého parkoviska na Trangoške, kde sme zaparkovali autá aj my. Trasa viedla Trangošskou dolinou, cez Dolný a Horný salaš (rázcestie k Jaskyni mŕtvych netopierov), Halašovu jamu k Chate gen. Milana Rastislava Štefánika – cieľu nášho dopoludňajšieho cieľa . Od Halašovej jamy t.j. miesta, kde už nastupuje kosodrevina nás privítala príroda vyzdobená akoby krajkou – všetko bolo prekrásne vyzdobené malou vrstvou snehu a námraza tiež urobila svoje. Zároveň skaly pod nohami sa stali šmykľavými – ale zvládli sme to všetci bez väčších problémov. Chatu sme uvideli až v jej bezprostrednej blízkosti. Žiaľ hmla nedovolila uvidieť krásne okolie. Zahrejeme sa „nosičským čajom“ z byliniek a využijeme miesto pri krbe na vysušenie zvlhnutých vecí.
Naše turistky vytiahli svoje chutné koláčiky, ktoré padli vhod ako malé občerstvenie k čaju.
Po občerstvení sme sa tou istou cestou podľa plánu vracali späť a približne po hodinovom zostupe sme sa ocitli na križovatke k „Jaskyni mŕtvych netopierov“, kde chodník prudšie stúpa lesom na čistinu tzv. Horného salaša. Pre návštevníkov je táto jaskyňa obľúbenou atrakciou. Je to jediná vysokohorská jaskyňa Slovenska, ktorá je prístupná verejnosti, avšak je potrebné sa pre vstup vopred objednať. Parametrami hĺbky a dĺžky patrí medzi slovenskú špičku. Jej trasy sú rozdelené podľa náročnosti na kategórie „A“, „B“ a „C“, my sme si pre začiatok zvolili najjednoduchšiu trasu „A“. Sprevádzanie návštevníkov v jej útrobách zabezpečujú príjemní a ochotní jaskyniari. Pri vstupe sme vyfasovali prilby a opasky s upínacími karabínkami a podzemné krásy sme si osvetľovali aj svojimi čelovkami.
Prehliadka všetkých nadchla svojou jedinečnosťou a tým, že je pôvodná, len s malými zásahmi. Tí odvážnejší si dali prísľub, že vyskúšajú aj náročnejšiu „B“ trasu. Asi po 1 a ½ hodinovej návšteve jaskyni sme pokračovali späť k parkovisku. Cestou bolo o čom rozprávať, veď jaskyňa prekvapila asi všetkých zúčastnených.