24.03.2019 - Považský hrad, Klapy, Holiš

Považský hrad, Klapy a Holiš
V nedeľu 24.3.2019 usporiadal náš turistický oddiel túru v pohorí Javorníky. Zúčastnilo sa 21 turistov. Náš výlet sme začali v dedine Považské Podhradie. Nad dedinou dominuje strmá skala, na ktorej vyčnievajú ruiny bystrického hradu. Popri kaštieli Burg sme sa vybrali po žltej značke ku zrúcanine hradu. Bystrický hrad patril vo svojej ére medzi najdôležitejšie hrady na Slovensku. Za najväčšieho rozkvetu bývalo v ňom asi 400 ľudí. Hrad má okrem vežnej brány ešte dve bašty, časti silných múrov so strelnými otvormi, cez ktoré hradné sily a vojsko napádalo nepriateľa. Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža. Pôvodne to bola väznica. Na východ od nej vidieť vežnú bránu, tzv. hlásku, ešte dosť zachovalú. Táto brána bola hlavným vchodom, ktorým viedla i vozová cesta. Neďaleko hlavnej brány bol sklad pre delá. Tu bol i byt kastelánov. Spodné miestnosti vežnej brány slúžili ako skladisko pre muníciu. Na juhozápadnej strane hradu vidieť zrúcaninu skupiny stavieb, ktoré slúžili ako byty. Prízemné miestnosti boli skladiskami, sýpkami, kuchyňami a komorami. Poschodia boli obývané. Hrad bol pôvodne trojposchodový. Ako stavebný materiál bol použitý vápenec a pieskovec, ktoré sú v múroch viditeľné. Po krátkej obhliadke hradu sme pokračovali do sedla Lopatina. Potom listnatým lesom po modrej značke sme sa dostali na okraj lúk s malebnými výhľadmi na skalnatý vrchol Klapy. Prišli sme k malej osade Záklapie, ktorú tvorí iba niekoľko domov. Pokračovali do sedla Klapy. Zo sedla sme odbočili na žltú značku. Chodník viedol strmým, ale našťastie krátkym úsekom lesa. Ocitli sme sa na vrchole Klapov s peknými výhľadmi na Nosickú priehradu a na kopce Strážovských vrchov. Potešili nás aj malé rastlinky – poniklec slovenský, ktorý kvitol na okrajoch skalných stien. Po krátkom občerstvení sme začali zostup. Hrebeň Klapov ( alebo aj Cigánky ) je poriadne ostrý. Chodník stále klesá dolu, niekde prudko, inde omnoho prudšie, potom sa na chvíľu vyrovná. Akoby nás Cigánka nechcela vypustiť zo svojho kúzelného objatia, ponúkajúceho lesné rozkoše, ale následne nás zhadzuje k ďalšiemu prudkému zostupu. Konečne sme sa dostali dolu pod Cigánku a ocitli sa na lúke, kde sú opäť krásne výhľady na okolitý reliéf kraja. Schádzame miernym klesaním do dediny Udiča. Za Udičou sme začali znovu stúpať do mierneho kopčeka. Po žltej sme sa dostali do malého sídla Upohlav. Za Upohlavom sme sa dali do stúpania a prekvapili nás nádherné pasienky, ktoré okolo nás rozprestreli velikánske trávnaté koberce. Stále po žltej značke sme prišli do sedla Zábavy. V sedle Zábavy sme sa opäť pokochali pohľadom na vzdialenú Cigánku a taktiež aj oba Maníny. Modrou značkou sme pokračovali k vrcholu Holiš. Strmý, ale krátky výstup sa nám odmenil nádhernými výhľadmi na údolie Váhu a Nosickú priehradu. Úžasné výhľady predčili všetky očakávania, jednoducho nevysloviteľná krása a nádhera. Váh sa pod nami vlnil, pohľad na Nosickú priehradu a vrchy za ňou i samotnú Cigánku bol jednoducho veľkolepý. Pred zrakom sme mali takmer celú trasu, ktorú sme v ten deň absolvovali. Po otočení hlavy o 180 stupňov bol pohľad smerom na Púchov a Váh. Skupinky modrých poniklecov ( Pulsatilla slavica ) spríjemnili ešte viac výhľady. Potom sme už pohodlne klesali lesnou cestou do kúpeľov v Nimnici, kde sme aj túru ukončili.