31.12.2018 - Kráľova Hoľa

Kráľova Hoľa
Na posledný deň v roku naša Ľubica naplánovala zimný výstup na Kráľovú Hoľu (1947 mnm –najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier). Je to od nepamäti romantickým ospevovaným miestom. Tak bolo na čase sa sem ísť pozrieť ako vyzerá v zime za drsných podmienok. Odchod z Lučatína bol stanovený na 02.30 hod. to preto, aby sme stihli východ slnka a tak 7 statočných členov nášho klubu (Ľubica s Ľubom, Paťo s otcom Petrom a kamarátom Andrejom a Lýdia so sestrou Vierkou) vyrazili zdolať tento majestátny vrch.
Od aut sme sa vybrali o 03.45 hod. a to už pred nami išla poriadna skupina turistov – usúdili sme podľa množstva zaparkovaných aut na konci dediny Šumiac a tiež podľa šíriacich sa svetiel čeloviek a iných svietidiel pred nami. Po modrej turistickej značke sme odbočili z cesty na turistický chodník, ktorý prudko stúpal cez ihličnatý les. Skoré ráno to bolo krásne s hviezdnatou oblohou a malým rozžiareným rožtekom mesiaca. V kombinácii s bielučkým snehom postačoval ako svietidlo na cestu – ale to len v pásme nad hranicou lesa t.j. v Prednom sedle. To sme už ale museli na seba pozakladať všetky kukly, čiapky, šály aj náhradné vetrovky, pretože šľahal priam ľadový vietor , ale ani tento vietor nezabránil tomu, aby sme sa pri pohľadoch späť pokochali na rozsvietené dedinky Telgárt, Śumiac a v diaľke aj na Brezno. Do cieľa nás priťahovala čoraz sa zväčšujúca silueta budovy televízneho vysielača.
Zhruba po dvoch hodinách sme už stáli nad oblakmi a tak sa naskytli neopakovateľné výhľady. Pod nami more z mrakov, v diaľke panoráma východnej časti Vysokých Tatier a Roháčov. Z hmly trčali zasnežené štíti vysokých končiarov a my sme si vychutnávali tú krásu. Pekná odmena za dve hodiny fyzickej námahy. Človek pritom navyše spoznáva sám seba, ale určite aj svojich priateľov.
Celú atmosféru umocnila naša Ľubica, ktorá statočne vo svojom batohu vyniesla šampusky (podotýkam sklené a na stopke) no samozrejme aj šampus, tak ako sa na Silvestra patrí, tak sme si mohli na končiaci rok pripiť si na tomto úchvatnom a romantickom aj keď ľadovom mieste.
Keďže momentálne sa na vrchole Kráľovej hole nenachádza žiadna ubytovňa, či občerstvenie, jedinou možnosťou je využiť malú, neuzamknutú miestnosť, ktorou sa vchádza do budovy televízneho vysielača. Má približne trikrát tri metre, sú tu dve drevené lavice, radiátor, vrcholová kniha. Napriek sparťanskému vybaveniu pôsobila v tom momente neskutočne útulne. Vonku treskúci mráz, nádherný výhľad a na tých pár metroch príjemné teplo a pohoda aj keď sa nás tam vmestilo možno aj dvadsať. Stretli sme tam ďalších turistov. Chvíľu sme pokecali a hory jednoducho zbližujú ľudí a vyplavujú z nich to najlepšie. Východu slnka sme sa nedočkali, pretože prevalujúca hmla tomu bránila, preto sme sa už o 07.00 hod. začali vracať späť. Cesta späť už bola rýchla, Tie výhľady však stáli zato. Kráľova hoľa, napriek tomu, že zelený strom už na nej veru nie je, má svoje neodolateľné čaro a patrí k jedným s nespočetných krásnych miest, ktoré nám slovenská príroda ponúka...