18.3.2018 - Hajnáčka

Túra v Cerovej vrchovine : Hajnáčka – Ragáč – Zaboda

Dňa 18.3.2018 usporiadal náš turistický oddiel túru na južnom Slovensku, v pohorí Cerová vrchovina. Túry sa zúčastnilo 13 turistov. Túru sme začali v dedine Hajnáčka. Hneď od začiatku sa nám otvorili pohľady na tvarované bralá, ktoré pôvodne vytvárali komíny sopiek. Z námestia v Hajnáčke sme sa vybrali po zelenej značke, najskôr po asfaltke, potom dubovým lesom na náš prvý vrchol – Ragáč. Kto si myslel, že tu bude rovina bol na omyle. Strmým stúpaním sme sa dostali na vrchol z jedných najmladších sopiek na Slovensku. Vrchol tvorí troskový kužeľ so sopečnými bombami, troskami a útržkami lávy. Z brál na vrchole Ragáča sa nám ponúkli výhľady na Hajnáčsky hradný vrch a okolité svahy – Zaboda, Steblová skala, Pohanský hrad. V diaľke sme videli takmer celú Cerovú vrchovinu, Poľanu i Veporské vrchy. Pod vrcholovou skalou nás zaujala zvláštna studňovitá jama, veľmi hlboká. Patrí medzi sopečný fenomén, ktorý sa vyskytuje napríklad na sicílskej Etne. Po preskúmaní vrcholu sme zišli lesom k rázcestiu pod Deravým cerom. Potom klesaním, neskôr stúpaním sme sa dostali na miesto Pod Zabodou. Tu sme si spravili obednú prestávku. Po krátkej prestávke nás čakal ďalší vrchol – Zaboda. Po stúpaní cez bukovo – dubový les sme sa dostali k okrajom Zabody, ktoré tvoria strmé bralnaté svahy s hrubými bazaltovými stĺpmi. Pomedzi bralá sme sa vyšplhali na vrchol, pokochali sa skalnými útvarmi. Potom sme pokračovali cerovým lesom na planinu Lapoš. Tu sa nám otvorili výhľady na celé okolie Hajnáčky – Ragáč, Hajnáčsky hradný vrch, ale i maďarskú časť Cerovej vrchoviny, až po pohorie Matra. Cez lúky a lesné cesty sme zišli popri cintoríne do dediny. Tu nás čakalo posledné stúpanie na zrúcaninu hradu Hajnáčka. Starým hradným schodišťom, vysekaným priamo do čadičového podložia sa ocitáme uprostred nepatrných zvyškov niekdajšieho kráľovského hradu – Hajnáčka. Pevnosť vznikla počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Pôvodne hrad slúžil ako útočisko. Neskôr, okolo polovice 15.storočia, hrad dobudovali. V roku 1545 ho dobyli Turci a jeden rok ho okupovali. Na prelome 16. a 17. stor. bol znovu opevnený ako dôležitá proti turecká pevnosť. Napriek tomu ho Turci zas nakrátko obsadili v roku 1645 a po ich odchode bol nanovo opevnený. V roku 1703 hrad Hajnáčka vyhorel a odvtedy schátral do súčasného stavu. Dnes je možno rozpoznať len ťažko prístupnú najvyššiu časť s palácom a baštou tvaru podkovy. Zvyšné časti ruiny dokonale splývajú s čadičovým bralo. Z hradnej skaly máme nádherný takmer kruhový výhľad na okolitú krajinu Cerovej vrchoviny i blízke Maďarsko, kde na horizonte vidíme pohorie Cserhát a Mátru s najvyšším maďarským vrcholom Kékes. Na východ od obce vidíme masív Ragáč (Roháč). Panoramatický výhľad z ruín hradu uzatvára masív vrchu Pohanský hrad na juhozápade. Z hradu sme zišli do dediny, autami sme sa presunuli do vedľajšej dediny – Šurice. Tu nás čakala ďalšia prírodná pamiatka, čadicový sopúch – Soví hrad. Je zvyškom výplne krátera bývalej sopky. Vonkajšie vplyvy rozrušili obal sopečného krátera do tej miery, že zanikol ostala len jeho výplň – dnešný Soví hrad. Pod 85 m vysokým skalným bralom sme spravili posledné spoločné fotografie a tu sme túru aj ukončili.