Vtáčnik 10.4.2016

Túra v troch pohoriach
V nedeľu 10. apríla usporiadal náš turistický oddiel túru v pohorí Vtáčnik. Túry sa zúčastnili štyria členovia. Pôvodne naplánovaný okruh na vrchol Vtáčnik a Kláštorskú skalu sme zrušili pre zlé počasie (bola hmla a dva dni pred tým pršalo). Rozhodli sme sa pozrieť si prírodné zaujímavosti v okolí a to hneď v troch pohoriach.

Tríbeč
V pohorí Tríbeč sme si boli pozrieť Jazvinskú jaskyňu. Jaskyňa sa nachádza pri osade Debnárov štál, patriacej do obce Malá Lehota. Od autobusovej zastávky cez lúku sme sa dostali k dvom skalám. Na jednej bol drevený kríž. Odtiaľ sme zbadali drevené zábradlie pri hore. K jaskyni boli vybudované schody so zábradlím z prírodných materiálov. Jaskyňa sa tiahne vodorovne, je dlhá 44 m a pokračuje úzkou puklinou. Jej výzdobu tvoria skrasovatené pukliny a sintrová výplň. Prezreli sme si jaskyňu a netopiere v nej. Vrátili sme sa k autu. Blízko dediny sme si pozreli ďalšiu prírodnú pamiatku – Andezitové kamenné more.

Pohronský Inovec
Zastavili sme sa v osade Stará Huta. Našim cieľom bol jeden z najkrajších a najmohutnejších vodopádov stredoslovenských vulkanitov – Starohutský vodopád. Patrí medzi päť vodopádov, ktoré boli vyhlásené za národné prírodné pamiatky. Zo Starej Huty sme sa vybrali lesnou cestičkou. Najskôr nás zaujali salamandry škvrnité, ktoré vyšli po dažďoch z úkrytov. Po pár minútach sme prišli k prekrásnemu 5 m vysokému vodopádu. Tento vodopád padá do pôsobivého skalného amfiteátra, ktorý je i sám o sebe zaujímavým prírodným výtvorom. Po krátkom obdivovaní jeho krásy sme sa vrátili k autu a pokračovali za ďalším cieľom.

Vtáčnik
Ďalšiu prechádzku sme začali na konci dediny Kľak. Partizánskou dolinou, v kto¬rej sa práve začala jar a začalo to žiť kvetmi, sme sa dostali k chránenému areálu - Ivanov salaš. Ivanov salaš je vzácny typ biotopu so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Pokračovali sme k Partizánskej chate. Tu sme odbočili na lesnú zvážnicu a začali sme hľadať ďalšiu prírodnú pamiatku - vodopád na Pokutskom potoku. Objavili sme prvé dva potôčiky, ktoré sa takmer podobali tiež na vodopády. Pri treťom potoku sme už objavili 30 m vysoký vodopád (najvyšší vodopád v pohorí Vtáčnik). Voda padala z andezitového brala cez šesť kaskád. Ukázal sa v plnej kráse (po dažďoch a topení snehu). Pozreli sme si niektoré kaskády z blízka. Pokochali sme sa jeho krásou. Vrátili sme sa tou istou trasou do dediny Kľak. V Kľaku sme sa ešte zastavili pri pamätníku venovanému k 84 zavraždeným obyvateľom tejto obce v roku 1945.