17.02.2019- Ďumbier

Zimný výstup na Ďumbier
dňa 17. februára 2019
Na nedeľu 17.2. – bola síce plánovaná akcia na bežkách. Keďže snehové podmienky pre plánovanú akciu neboli vhodné, časť členov výboru sa dohodla na náhradnom programe t.j. na výstupe na Ďumbier (2043mnm), s čím boli oboznámení všetci členovia.
9 členov klubu turistov sa vybrali na zimnú turistiku. Počasie bolo priam ideálne pre takúto akciu. Svedčilo o tom aj množstvo zaparkovaných aut na parkovisku na Trangoške – odkiaľ začínala naša dnešná túra. Na parkovisku sme boli niečo pred deviatou a tak sme sa vybrali za masou ľudí smerujúcich turistickým chodníkom na Chatu M.R Štefánika. Chvíľu sme kráčali lesom až keď sa nám v Halašovej jame otvorili krásne výhľady na zasnežené vrcholy pred nami. Už po ceste sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna mala cieľ na chate a druhá mala cieľ až na najvyšší vrchol Nízkych Tatier Ďumbier. Turistika má v týchto dňoch jednu obrovskú výhodu. Hory sú už pokryté snehom, no zatiaľ nehrozí lavínové nebezpečenstvo, ani brodenie sa v bielej mase. Občas treba opatrne našľapovať, povrch je najmä v prudších úsekoch šmykľavý. Niektorí si po ceste založili „železné mačky“ s ktorými sa im kráčalo bezpečnejšie. Terén bol totiž vyšmýkaný aj od skialpinistov.
Zhruba po hodine a pol sme sa dostali k chate, ktorú ale skupina smerujúca na vrchol míňa a postupuje vo výstupe strmým chodníkom, smer k vrcholu Ďumbier po zimnej ceste s tyčovým značením. Napokon prichádzame ku kovovému krížu ktorý na vrchole vyzeral skoro ako biela socha. Bol na ňom naviaty sneh. Ale vyzeralo to zaujímavo. Z kríkov, ktoré boli zaviate snehom, vznikli vďaka vetru zaujímavé kreácie. Vzduch je úžasne svieži a čistý, vďaka skvelej viditeľnosti žiari na sýtomodrej oblohe množstvo bielych stôp z motorov lietadiel. Ešte úchvatnejší je však pohľad do okolia. Pred nami vidno hrebeň Vysokých Tatier, nízkotatranské končiare, pokojnú hladinu Liptovskej Mary, Veľkú i Malú Fatru, dokonca i Poľanu či Kremnické vrchy – to všetko máme ako na dlani. Zhora sa opatrne pozeráme na severné steny Ďumbiera a jeho typické žľaby, ktoré spadajú do kotlov.
Urobili sme pár záberov a asi po polhodinovom kochaní sme sa vybrali na cestu späť t.j. na chatu, kde nás čakala menšia polovica našich členov. Tí si užili krásne hrejivé lúče slnka, príjemnú atmosféru chaty a niektorí urobili skvelý nákup (kúpili si železné mačky na cestu späť).
Opäť sme si spolu posedeli a zhodnotili dnešnú túru ako úžasnú k čomu prispelo prekrásne až neskutočne teplé počasie. Zhruba o 15.00 hod. sme vďaka bezpečnému šoférovaniu nášho Rudka skončili v Lučatíne.