Obliekli sme si pršiplášte, vybrali dáždniky a prestalo pršať. Mohli sme začať túru. Už pri autách nás zaujali skalné Vršatské bralá - časť Babky. Podľa povesti tam skamenelo 12 starých žien a kozy, ktoré tam pásli. Z dediny sme sa vybrali do kopca po náučnom chodníku okolo Červenokamenského bradla. Za chvíľu sa nám ukázala 45 m vysoká skalná ihla z jurských
vápencov červenkastej farby. Zaujali aj bralá vľavo. Pod monolitom, bola v skalnom otvore umiestnená soška Panny Márie. Stúpajúc hore sme prišli k hornej skale a k bočnej skale. Otvorili sa výhľady na dedinu i okolité vrchy, ešte krajšie Babky. Zaujali nás pohľady na bralá od vrchu. Nad nami bol dlhý skalný hrebeň severozápadne od Červenej skaly, zvaný Čínsky múr a po ňom sa prechádzala koza. Na lúke kvitlo viacej druhov rastlín. Potom po rovnejšom teréne zo
stálymi výhľadmi sme prišli na skalnú vyhliadku. Odtiaľ sme postupne začali klesať do dediny. Nastúpili sme do áut. Od sedla Chotuč boli pekná panoráma aj z auta na Vršatské bralá. Zaparkovali sme na parkovisku Vršatec - chata. Hneď od parkoviska boli výhľady na rôzne
skalné ihly, steny a veže a hrad Vršatec. Popri skalných útvaroch sme prišli ku zrúcaninu hradu Vršatec. Hrad sa skladal z dvoch častí. Horný hrad obmedzovala rozloha vrcholu skalného útesu, ktorý sa kvôli svahovitosti nedal využiť celý. Najstaršou časťou hradu bola strážna
veža, postavená na najvyššom bode brala. Prístup k bráne horného hradu bol komplikovaný, nakoľko stúpal svahom a potom serpentínami skalného výbežku, do ktorého vylámali schody.
Súčasťou horného hradu boli aj obytné priestory, z ktorých sa zachovala klenbová pivnica zasekaná čiastočne do skaly. Pod horným hradom bola delová bašta, chrániaca hrad od prístupu. Najrozsiahlejší bol kamenný dolný hrad, ktorý zohral úlohu predhradia. Nad vstupnou bránou bola strážnica a miestnosti pre hradnú posádku. Okrem rozsiahlych pivníc mal hrad aj koniareň a sklad obilia, či pekáreň. Na mierne vyvýšenom mieste stál renesančný palác. Obranu
tvorili bašty v hradnom múre, polkruhová bašta pri vstupe a hradné múry. Pri zrúcanine sme sa aj občerstvili. Po prehliadke zrúcanín sme sa vrátili k parkovisku. Odtiaľ po žltej značke sme stúpali do sedla Chmeľová. Začalo nás aj slnko hriať. Zo sedla sme začali cez les strmo
stúpať na druhý najvyšší vrch Bielych Karpát - Chmeľová. Vyšli sme na trávnato skalnatý vrchol, najvyššia časť vrcholu bolo pocukrovaná snehom, Zo snehu vykukla prvosienka jarná. Na túre sme zažili takmer všetky ročné obdobia. Otvorili sa nám nádherné výhľady na Vršatské hradné bralo a Javorník. Bolo vidieť aj ostatné vrcholy Bielych Karpát, Strážovské vrchy a kopce na Morave. Aj za náročného počasie krásna túra. Posledné spoločné foto pod slovenskou zástavou
a začali sme klesať tým istým chodníkom k parkovisku, kde sme túru aj skončili.
Dátum vloženia:
24. 4. 2024 14:22
Dátum poslednej aktualizácie:
24. 4. 2024 14:31
Autor:
Správce Webu
