06.06.2021 - Donovaly – Motyčianska hoľa – sedlo Veľký Šturec- Východné Prašnícke sedlo – Prašnica – Valentová – Horný Jelenec

Čakalo nás menšie stúpanie na Motyčiansku hoľu a potom sme nabrali smer sedlo Veľký Šturec. Cesta, ktorou sme postupovali, mala zo začiatku obdobný charakter ako na fatranský hrebeň  – išli sme cez zatrávnené hole. Lúky boli posiate rôznymi farebnými kvetmi a v spojení s nádhernými výhľadmi na kopce pokryté stromami sa človek cítil ako v rozprávke. Zo začiatku sme z Motyčianskej hole zostupovali, potom sme však zasa začali stúpať – prosto, typická hrebeňovka: najprv chvíľu dole, potom hore a zasa dole a hore….. Lúky sem tam pre striedal zmiešaný les, v lese bolo párkrát nevyhnutné vyškriabať sa aj na nejakú tú skalu……, takže určite nemožno hovoriť o monotónnej túre. Práve naopak. Do sedla Veľký Šturec sme sa dostali za viac ako dve hodiny. Trochu sme si oddýchli, posilnili sme sa zo zásob a vybrali sme sa ďalej. Pokračovali sme ďalej po červenej, smerom na Krížnu. Začali sme stúpať, ale ďalej sme pokračovali tak ako predtým, takže zasa dolu a zasa hore a dolu… Už sa však nestriedalo „pásmo lúk“ s „pásmom lesov“, ale stále sme postupovali po lesnej cestičke. Tá nás doviedla do ďalšieho sedla – Východného Prašnického, kde červenú turistickú značku križovala žltá. Červená pokračovala prudkým stúpaním na Krížnu, žltá viedla do Horného Jelenca. My sme si vybrali cestu – po žltej. Začali sme systematicky zostupovať do Horného Jelenca. Po cca 30 minútach chôdze sme sa dostali do osady Prašnica. Niekoľko krásnych chalúpok v lone nádhernej prírody za zvuku zurčiaceho potôčika v nás opäť vyvolali pocit, akoby sme sa ocitli v rozprávke. Tu sme odbočili do dolinky Chytrô. Začínal tu náročný úsek stredovekej vozovej cesty z Pohronia do Liptova. Po 200 metroch výstupu dolinkou je možné vidieť pozostatky skalného záseku s miestom osadenia rumpálu. Tečie tu pekný vodopád. Vrátili sme sa späť na žltú značku a zostupovali sme dole až na križovatku s asfaltovou cestou. Obdivovali sme pekne, citlivo a hlavne účelne zregulovaný Hornojelenský potok. V roku 1924 padla zo svahov Krížnej najväčšia lavína na Slovensku, ktorá prakticky zničila dedinku Rybô a usmrtila 18 ľudí. Lavína mala výšku 35 metrov a nerozpustila sa až do leta nasledujúceho roku. V roku 1925 postihli dolinu nadmerné prívalové dažde a tie spôsobili veľkú povodeň, ktorá zničila celú dolinu. Obyvateľom bolo odporučené vysťahovať sa z doliny. Nakoniec sa našlo iné riešenie. Zistilo sa, že regulácia potoka vyjde lacnejšie. Projekt spracoval a zrealizoval profesor Leo Skatula a bola to prvá úprava bystriny na Slovensku. O jej kvalite svedčí aj to, že neporušená slúži skoro 100 rokov. V osadách Rybô, Prašnica a Valentová dnes žijú chalupári. Na rozdiel od mnohých iných rázovitých slovenských dedín, si horské osady zachovali svoj genius loci.  Pomaly sme boli sa ocitli v samotnom Jelenci. Prešli sme cez dedinu až k pamätníku Mor ho!. Ten stojí priamo pri hlavnej ceste vedúcej z Banskej Bystrice na Donovaly. Tu sme mali odstavené autá, ktorými sme pokračovali do Starých Hôr. Občerstvili sme sa a rozišli sa domov.