30.09.2018 Kalameny a Liptovský hrad

Kalameny a Liptovský hrad

V posledný septembrový deň, za slnečného počasia ( 30. 9. 2018 ) náš turistický oddiel usporiadal krátku túru v Chočských vrchoch, na zrúcaniny hradu Liptovský Hrad. 18 turistov začalo túru v ústi Kalamenskej doliny pri termálnom jazierku, nazývaný aj Medokýš. Najskôr dolinou po asfalte, potom strmou lesnou cestou, dosť blatistou sme sa dostali do sedla Poľana. Bola to väčšia lúka a nad nami už vykúkali hradby bývalého hradu. Čakala nás druhá časť strmého, ale krátkeho výstupu. Začali sa objavovať prvé výhľady na Veľký Choč a Liptovskú Maru. Potešil aj výhľad na dedinku Malatiná. Po strmom výstupe sa nám na vrchole Sestrč ukázali ruiny hradu i kruhový výhľad na Stredné Slovensko. Liptovský hrad bol najvyššie položený stredoveký hrad na Slovensku (999.96 m.n.m.). Hradný kopec bol osídlený už od neskorého Hallstattu. Prvá písomná zmienka o hrade je v darovacej listine z roku 1262. Hrad Liptov bol vo svojich začiatkoch vybudovaný ako hrad útočný, vojenský. Do hradu bol veľmi ťažký prístup vozmi. Hrad kontroloval dve staré cesty na Oravu a do Poľska. Jedna viedla údolím potoka Teplá cez Lúčky a Leštiny na Tvrdošín a druhá cez brod cez Váh pri Liptovskej Sv. Mare údolím potoka Sestrč cez Malatinú do Tvrdošína. Vojenský charakter hradu nezmenili ani neskoršie stavebné úpravy. Hradu stále chýbal priamy vozový vjazd. Jeho hlavným obranným prvkom zostávala mohutná štítová hradba hrubá 390 cm s dvoma bránami, ktorá chránila hrad zo západnej strany. Južná časť štítovej hradby nadväzovala do skalného masívu, ktorý znásoboval jej obrannú funkciu. Hrad Liptov svojím architektonickým a technickým riešením (hrad so štítovou obrannou hradbou) nemá na Slovensku obdoby. Podobné hrady sú známe z oblasti Porýnia, Dolného Rakúska a Štajerska. Nezachovalo sa žiadne dobové vyobrazenie hradu. Na hrade nás čakalo celkom príjemné prekvapenie. Obec Kalameny a aktivisti zrúcanín hradu práve mali akciu. Tak sme si vypočuli celú históriu hradu i informácie o výhľadoch z vrcholu do široko, do ďaleka. Výhľady na Babiu horu, Kubínsku hoľu, Veľký Choč, celé Nízke Tatry, Liptovskú Maru a Západné Tatry nás očarili. K dokonalej atmosfére nás dostali miestni občania, ktorí nám ponúkli občerstvenie , niečo na zapitie a špekáčiky. Po dlhšej prestávke sme začali zostupovať najskôr po drevenom rebríku, potom pohodlnou lesnou cestou do sedla pod Kráľovou, ešte stále s peknými výhľadmi. Potom lúkami sme sa vrátili k termálnemu jazierku. Prírodný wellness, zadarmo sme hneď využili. Preobliekli sme sa do plaviek a začali ozdravný pobyt pod vplyvom liečivej vody. 33° C teplá voda je nasýtená najmä vápnikom, horčíkom a sírou. Termálna voda priaznivo pôsobí na pohybové ústrojenstvo. Ak však máte ženské alebo urologické problémy, tak aj v takom prípade môžete vo vode v Medokýše nájsť pomoc a zmiernenie problémov. Dobre sa tam ležalo, ale čas bol odísť. Po wellness nás čakal ešte ďalší bonus, v susednej dedine – vodopád v Lúčkach. Národná prírodná pamiatka vodopád Lúčky je jedným z piatich vodopádov, ktoré si vyslúžili takýto stupeň ich ochrany. Nepatrí síce ani zďaleka medzi najvyššie vodopády našej krajiny, no svojou krásou a dostupnosťou sa stal jedným z najnavštevovanejších. Urobili sme tu krátku pauzu na odfotenie pod 13 m vysokým vodopádom a túru sme aj oficiálne ukončili.