História

Počiatky obce

Do písanej histórie vstupuje obec v roku 1424, ale môžeme predpokladať už jej skoršiu existenciu.

Pri vymedzení historického chotára Ľupče sa obec ešte nespomína. Túto listinu pre Ľupču vydal
panovník Karol Róbert 11. novembra 1340. V listine sú zaznamenané sídla ležiace severne od
Ľupče, a to Podkonice a Priechod. Ďalšou písomnou informáciou, ktorá však vnáša do pôvodu obce Lučatín len viac nejasností, je listina z roku 1356, vymedzujúca hranice medzi Priechodom a Podkonicami. Okrem prítomných svedkov z Ľupče a Seliec sa v listine spomína aj svedok Miko z lokality Vaninova Ves. Historik P. Maliniak predpokladá, že v prípade sídla s pomenovaním
Vaninova Ves mohlo ísť s najväčšou pravdepodobnosťou o predchodcu dnešnej obce Lučatín. Z roku 1424 sa zachovala v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici aj druhá listina,v ktorej je uvedený Lučatín. Podľa tohto záznamu predstúpil pred panovníka Žigmunda
Luxemburského istý Benedikt Literát.

Prvá písomná zmienka už osídelne sformovanom stredovekom Lučatíne (Luchatheu) je z pondelka 22. mája 1424, kedy uhorský kráľ Žigmund Luxemburský niekoľko dní pred sviatkom
blahoslaveného pápeža Urbana vydal vo svojom sídle vo Visegráde donačnú listinu.
Pôvod názvu obce Lučatín zatiaľ nie je vierohodne objasnený. Historici odvodzujú názov obce od mena Lukáš, čo by mohlo poukazovať na prvého vlastníka (zakladateľa) staršieho sídla.

Vývoj počtu domov v Lučatíne koncom 19. a začiatkom 20. stor.:

Rok / Počet domov

• 1880 / 58
• 1890 / 73
• 1900 / 80
• 1910 / 113
• 1920 / 100
• 1930 / 140

Prvá svetová vojna

Atentát na Františka Ferdinanda d’Este 28. júna 1914 sa stal zámienkou pre vtedajšie mocnosti a dal do pohybu udalosti, ktorých výsledkom bolo vypuknutie prvej svetovej vojny. O mesiac neskôr bola prijatá vyhláška o čias točnej mobilizácii a neskôr o všeobecnej mobilizácii. Na základe druhej vyhlášky bola v noci z 31.júla na 1. augusta 1914 vyhlásená všeobecná mobilizácia. Mobilizácia zasiahla aj mladých mužov z Lučatína, ktorí v počte niekoľko desiatok narukovali a postupne sa dostali na východný a taliansky front. Z obce Lučatín zostalo nezvestných alebo padlo v prvej svetovej vojne až 25 mladých mužov.
Lučatínčania pociťovali na vlastnej koži útrapy vojny v podobe nedostatku základných potravín,
ktoré prideľoval štát na základe prídelových knižiek.

Medzivojnové obdobie

14. novembra 1918, bola vytvorená miest na národná rada aj v Lučatíne. Odbočku SNR založilo na verejnom zhromaždení 76 občanov.
Začiatkom 20. storočia sa začala v novej politicko-správnej situácii výstavba obce. V rokoch 1919 – 1921 bol znovu postavený drevený most cez Hron pri škole. Dočasne sa zriadila bryndziareň. Notársky úrad bol definitívne preložený do Lučatína v roku 1925 a boli k nemu pričlenené aj obce Moštenica a Hiadeľ.

V roku 1930 v lokalite Na Potoku povyše železničnej stanice Lučatín začalo Nákupné družstvo
Slovenská Ľupča stavať pílu. V roku 1933 bola dokončená letná maštaľ na Černochove pre mladý dobytok (jalovinu), ktorý sa tam pásol cez letné obdobie. Projekt vyhotovil Ondrej Majling z Rudlovej.

Slovenské národné povstanie

Nemci prišli do Lučatína 27. októbra 1944. Ubytovali sa vo viacerých domoch, obsadili školu,
evanjelický cirkevný dom, divadelnú sálu, boli aj na notárskom úrade. Nemci hneď ráno postavili
okolo dediny stráže a dali vybubnovať, aby sa všetci chlapi od 16 do 60 rokov dostavili ihneď na
školský dvor, že budú odvedení na nútené práce do Nemecka. Každý si má zobrať jedlo na tri dni a prikrývku. Kto sa do ôsmej hodiny nedostaví, alebo chcel ujsť, mal byť domovou kontrolou
odstrelený. Na školskom dvore, kde sa ich dostavilo 93.

Lučatín bol oslobodený v piatok 23. marca 1945. Na jar po oslobodení v roku 1945 bola postavená dočasná drevená ubytovňa pre vyhorené rodiny. Išlo o montovaný drevený objekt postavený na mieste zhoreného Daniškovie domu. Ubytovanie bolo hromadné a Lučatínčania ubytovňu nazývali Singapúr.

Z knihy Lučatín v premenách času, Pavel Hronček a kolektív

spracoval  Radovan Katrenčík